I care about our quality of life. I believe that we have drifted away from our human nature and consequently from nature/environment, which - let us not forget - we are its species. This of course has an impact on many things and first of all on health. I would like to see human-centred policies implemented in all aspects of everyday citizenship. To put people, their mental health, their personal progress and flourishing first. To pay attention to how satisfied (and why not, happy) people feel about their lives. What really matters to them?

In 2040, Europe has blossomed into a society where kindness is the foundation of everyday life. People naturally support each other’s mental health, treating one another with compassion, patience, and respect. Bullying, cruelty, and exclusion have faded into the past, replaced by communities where empathy and understanding are taught from childhood. Workplaces, schools, and public spaces are filled with encouragement, and mental well-being is nurtured as carefully as physical health. Neighbors look out for one another, strangers offer warmth, and love and solidarity are the true currencies of the future.

Moja vízia Európskej únie je únia tolerantná a chápavá kde sa budú môcť vedieť ľudia navzájom aktívne počúvať bez ohľadu na vek pohlavie, rasu národnosť, či iné faktory. Deti budú v tejto EÚ už od malička, na všetkých stupňoch vzdelávania, vedení nie k memorovaniu a tlaku na výkon ako ľudské stoje, ale budú viac vedení k tomu, aby vedeli využiť rôzne zdroje informácií vrátane tých knižných digitálnych, ale učiť sa medzigeneračným zdieľaním poznatkov a skúseností medzi deťmi rodičmi, starými rodičmi a vzdelávacími inštitúciami : Základné školy, stredné školy vysoké školy, univerzity, centrá voľného času zariadenia sociálnych služieb a tak ďalej. Vďaka automatizácií mnohých procesov, nebudú ľudia tak tlačení do výkonov, ale budú mať viac času starať sa jeden o druhého, ak niekto napríklad ochorie alebo sa ocitne v ťažkej životnej situácií. Snívam, tiež o budúcnosti, kde zdravá súťaživosť medzi ľuďmi v školských kolektívoch, v práci, ale aj medzi ľuďmi v osobnom živote zostane, bude však ohraničená etickými zásadami slušnosťou, vľúdnosťou a emočnou inteligenciou. Učiteľ už nebude majiteľ pravdy, bude svojich žiakov viesť ku kritickému mysleniu s využitím rôznych nástrojov a technológií. Prial by som si, aby spoločnosť o 20 rokov bola menej polarizovaná, aby sme sa zamerali na to čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje. Snívam o modernom a pokrokovom svete ktorý bude viac akceptujúci a kde budú ľudia opäť ľuďmi.